Naša škola v šk. roku 2017/2018 získala finančný príspevok 800€ v rámci grantového programu SPPravme to, ktorý poskytla Nadácia SPP za účelom podpory nášho projektu „Učiaca záhrada v semerovskej škole“.
Cieľom projektu je spojenie žiakov s prírodou, sledovanie rastlín a živočíchov priamo v bezprostrednom okolí školy, aktívne zapojenie žiakov do budovania prírodných systémov a hlavne - nájdenie opätovného vzťahu žiaka s pôdou, ktorá dokáže uživiť rastliny, živočíchy, teda aj človeka - to je cieľom našich vízií.
Záhradu by sme chceli využiť aj na záhradnú terapiu, nakoľko v našej škole máme sociálne a zdravotne znevýhodnených žiakov. Aktivity a metódy s nimi sú prispôsobené ich potrebám. Záhradná terapia by mala preventívnu funkciu, chceli by sme ju využiť na spomalenie rozvoja poruchy a zmiernenie nežiadúcich prejavov v správaní.
Takto sme zrealizovali učiacu záhradu:
1.zóna: najbližšia ku škole, vyžaduje si najväčšiu opateru. Už existuje zeleninový a jahodový záhon.
2.zóna: je tiež intenzívne využívaná časť záhrady. Budeme ju navštevovať menej často, vysadili sme živý plot z kríkov s jedlými plodmi - egreš, malina, ríbezľa. Umiestnili sme tam ježovník, búdku pre netopiere a kŕmidlá a pipítka pre vtáky a veveričky.
3.zóna: minisad sliviek, doplnili sme ho inými ovocnými stromami - jedlý les. Ďalším umelým ekosystémom tejto zóny je lúka - meniaci sa farebný koberec a pasienok s domčekom a kŕmidlom pre motýle. Celú záhradu by sme ohraničili agátovým stromoradím, blízko ktorého sme umiestnili čmelín.
Aj keď sú stromy, kry a lúka ešte nie veľmi rozrastené, nakoľko sme ich vysadili iba teraz na jeseň, postupne sa nám záhrada krásne zaplní a môžeme v nej realizovať naplánované aktivity. Niektoré aktivity sme už stihli v rámci Environmentálneho krúžku zrealizovať. V ostatných aktivitách budeme pokračovať, záhradu chceme dopĺňať a zveľaďovať pre žiakov školy.
Naši žiaci sú tí, ktorí si záhradu naplánovali a pomocou dospelých aj zrealizovali jej výstavbu. Lebo my sa v našej škole riadime heslom “Čo sme si vytvorili sami, to si nezničíme”.
Ing. Petronela Šemeláková