Areál našej školy je plný drevín. Nedávno sme si na jednej našej vŕbe všimli zaujímavú hubu. Volá sa sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus).

Sírovec obyčajný rastie od jari do jesene na odumretých aj živých kmeňoch listnatých stromov. Na dreve ihličnatých stromov sa vyskytuje iba zriedkavo.
Plodnice sú jednoročné, hrubo mäsité, zvyčajne bez hlúbika, zúženým bokom prirastené na substrát, často škridlicovite nad sebou.

Z fytopatologického hľadiska je to veľmi nebezpečná huba, lebo cudzopasí na živých stromoch a zapríčiňuje intenzívnu červenú hnilobu jadrového dreva. Stromy, ktoré táto huba napadla, sú určené na zánik.
Napriek podozrivo znejúcemu názvu a jedovato žltej farbe je medzi hubármi vyhľadávaná a dajú sa z nej pripraviť rôzne chutné jedlá.
Napríklad: sírovec na kari (recept nájdete na stránke http://www.magazin.nomad.sk/index.php/recepty/81-huby/287-sirovec-na-kari).

Alebo vysmážaný sírovec, ktorého recept nájdete na stránke : http://varecha.pravda.sk/recepty/vysmazeny-sirovec/51263-recept.html. Existuje veľa ďalších receptov.

Na našich vŕbach môžeme pozorovať aj drevokazné huby a to Ohňovec obyčajný (Phellinus igniarius.)

Ohňovec obyčajný rastie po celý rok na živých kmeňoch listnatých stromov, najmä na osikách, vŕbach a topoľoch. Vyskytuje sa niekedy aj na ovocných stromoch. U nás je všade veľmi hojný.
Z hospodárskeho hľadiska je to jeden z najškodlivejších parazitov našich listnatých lesov. Zapríčiňuje intenzívnu hnilobu dreva živých stromov, najmä v dolnej polovici kmeňa. Drevo veľmi napadnuté ohňovcom obyčajným nemožno použiť ako úžitkové a ako palivo má taktiež zníženú hodnotu. Pre praktických hubárov nemá veľký význam, lebo je nejedlý.
Drevo našich vŕb je poškodené aj drevokazným hmyzom.

Poškodenie hmyzom sú materské a larválne chodby von, a výletové otvory hmyzu v dreve.

Povrchové poškodenie spôsobuje podkôrny hmyz, plytké poškodenie fúzače, hlboké poškodenie niektoré fúzače, piliarky. Najviac druhov hmyzu sa v dreve vyvíja tak, že nakladie vajíčka, vyliahnuté larvy potom v dreve vytvárajú chodby a neskôr sa tu aj kuklia. Nebezpečenstvo pri tomto druhu poškodenia dreva zvyšuje aj tá skutočnosť, že do dreva cez vytvorené otvory po hmyze vniká voda a s ňou aj zárodky drevokazných húb.
Okrem pestovateľských opatrení slúžia na znižovanie množstva škodlivého hmyzu aj biologické prostriedky. Patrí sem napr. ochrana vtáctva a užitočného hmyzu.
Vŕby v našej škole poskytujú úkryt aj potravu mnohým živočíchom. Potravu a bútľavinu si tu našiel napríklad lekár stromov – ďateľ veľký. Miesto na hniezdenie v našich vŕbach využíva aj hrdlička záhradná.




Vŕba biela má liečivé účinky.
Vŕba pôsobí dezinfekčne, má protizápalové účinky, znižuje horúčku a mierni reumatické a iné bolesti, proti nespavosti, znižuje podráždenosť nervovej sústavy, tlmí pohlavný pud, proti hnačke (triesloviny).
Kôra sa odlupuje v marci z odrezaných jedno- až dvojročných konárov. Neskôr sa už ťažko odlupuje. Niekedy sa zberajú v apríli aj listy a kvety. Sušenie prebieha v prevzdušnených priestoroch v tieni, ale aj na slnku.
Zápar: z 20 g sušených kvetov alebo listov na liter horúcej vody sa po 15-minútovom lúhovaní pije po pohári pri nespavosti, nervovom podráždení, bolestiach maternice a iných bolestiach. Zvonka ho možno použiť aj na mastnú pokožku alebo v kúpeľoch na potiace sa nohy.
Vŕby (Salix) sú skutočne upokojujúco pôsobiacimi drevinami.



No, čo poviete? Vŕby naozaj pôsobia ako upokojujúce dreviny. Niekedy upokojenie v škole potrebujeme, a preto mám je ľúto, že nám tieto naše vŕby odumierajú.